Asertivita je umenie primerane sa presadiť či brániť v situácii, v ktorej sa práve nachádzate. Umenie sebaobrany, pri ktorej sa sami ubránime pred snahou o manipuláciu zo strany ostatných bez toho, aby sme im ublížili. Heslom asertivity môže byť kľudne: „Ži a nechaj žiť“.

Ako prvý publikoval princípy asertivity A. Salter v USA v roku 1950. Vyzbrojil jednotlivca technikou, ktorá mu hovorila – „Ver hlavne sám sebe“ – a ktorá zdôrazňovala individualizmus v názoroch a postojoch.

Je dôležité, aby asertivita išla vždy ruka v ruke s empatiou. Empatia je most, prostredníctvom ktorého si budujeme skutočné vzťahy s ostatnými. Asertivita je bariéra, ktorá zabezpečuje, aby sa tieto vzťahy nepremenili na úplnú podriadenosť, či tyraniu tých, s ktorými sme vo vzťahu.

Koncept asertivity stojí na tzv. Asertívnych právach. Zmyslom týchto práv je čeliť citovému vydieraniu. Asertívne práva sformuloval Manuel J. Smith v knihe „Keď poviem nie, cítim sa previnilo.“:

• Právo sám posudzovať svoje vlastné chovanie, myšlienky a emócie a byť za ne sám zodpovedný.

Mnohí ľudia popierajú, že by mohli byť sudcami svojho vlastného správania. Lenže ide o tvoj život a o to, čo sa v ňom stane. Záleží len na tebe a na nikom inom, je to i tvoja zodpovednosť. Všetky ostatné asertívne práva sa odvodzujú od tohoto základného asertívneho práva.

• Právo neponúkať žiadne výhovorky, ani ospravedlnenia vysvetľujúce tvoje správanie.

Asertívna reakcia je jednoducho nevysvetľovať. Na otázku: “Prečo?“, netreba uviesť dôvod, stačí len oznámiť: “Pretože som sa tak rozhodol/-la.” – a hotovo!

• Právo sám posúdiť mieru zodpovednosti za riešenie problémov ostatných ľudí.

• Právo zmeniť názor.

• Právo robiť chyby — a byť za ne zodpovedný.

• Právo povedať ja neviem.

• Právo byť nezávislý na dobrej vôli a mienke iných.

Ak si vás niekto znechutí a nemá vás rád len preto, že ste mu povedali to, čo si naozaj myslíte – “je to JEHO vec a nie vaša!”

• Právo robiť nelogické rozhodnutia.

Byť logickým, znamená robiť len veci, ktorým naprosto rozumieme, zatiaľ čo riešenie množstva problémov je mimo týchto hraníc. Občas sa jednoducho pre niečo rozhodneme, pretože “nás to baví”, “máme na to chuť” a podobne. Toto právo súvisí s právom nevysvetľovať a nezdôvodňovať iným svoje konania – a teda aj ich logickosť.

• Právo povedať ja nerozumiem.

• Právo povedať je mi to jedno.

Človek má asertívne právo nedbať na to, aby bol perfektný podľa definícií toho druhého. Veď čo je perfektné pre niekoho, môže byť nedostatočné pre niekoho iného.

ASERTIVITA NIE JE NÁVOD NA ŽIVOT a žiaľ ani nie je pre každého. Je to otázka sebauvedomenia a schopnosti uveriť, že máme právo sa brániť, ak niekto nerešpektuje naše hranice. Niekedy úplne stačí vedieť, že každý máme svoju cenu!